Finančná pohoda v Európe klesá. Stres stúpa. Slováci sú na tom horšie

Samozrejme, dopady pandémie Covid-19 a opatrení, ktorými sa vlády snažili zabrániť šíreniu choroby, mali dopady na finančné zdravie spotrebiteľov. Tento rok sme urobili k riadnemu prieskumu aj špeciálny prieskum zameraný priamo na dopady Covid-19 krátko po vypuknutí pandémie. Kým v prvom polroku tie dopady ešte neboli až také výrazné, rozšírený prieskum v treťom štvrťroku už ukázal, že finančný stres u spotrebiteľov narastá,

Spotrebitelia majú také obavy o svoje finančné zabezpečenie, ako ešte nikdy doteraz. Kvôli Covid-19 si uvedomili, že nemajú dostatočnú finančnú zábezpeku na to, aby dokázali žiť bez stresu. Potvrdzuje to polovica Slovákov. Vyšší stres zažívajú ženy, ľudia s nižším príjmom a samozrejme rodičia.

Pod stres sa výrazne podpísal aj pokles príjmov

V druhom štvrťroku ešte 40% domácností tvrdilo, že ich príjem zostal nezmenený pod vplyvom pandémie. Väčšina udávala pokles do 10 až 20 percent mesačného príjmu. U 6% došlo k poklesu 51-90 percent príjmu. 2% respondentov stratilo takmer celý alebo celý príjem.

V treťom štvrťroku ostala finančne stabilná jedna tretina Slovákov (33%).

Barometer finančnej pohody ukazuje 11 krajín, ktorým sa zhoršili podmienky najviac. Slovensko je medzi nimi

Na to, aby sme dokázali porovnať skutočnú situáciu v jednotlivých krajinách, sme v roku 2019 vyvinuli špeciálny nástroj - Intrum Barometer finančnej pohody. Tento rok už teda dokážeme porovnávať jednotlivé výsledky.

Celkové skóre finančnej pohody je priemerom hodnotenia primárnych troch pilierov - 1. Schopnosť platiť účty, 2. Úspory do budúcna a 3. Finančná gramotnosť. Každý pilier sa považuje za rovnako dôležitý pre dosiahnutie finančnej istoty.

Veľkým prekvapením je Estónsko, Litva a Česko, ktoré v rebríčku výrazne postúpili vyššie. Na prvých dvoch pozíciách sa nič nezmenilo. Rebríček finančnej pohody vedú Nemci a za nimi Rakúšania. Ani na chvoste sa nič nezmenilo, kde sídli Grécko. Taliansko, Španielsko a Švajčiarsko sú krajiny, ktoré poklesli najvýraznejšie.

Celkovo až 11 krajín v rebríčku medziročne pokleslo, 10 si situáciu zlepšilo a 3 ostali na rovnakej pozícii. Slovensko patrí medzi krajiny, kde sa situácia mierne zhoršila.

Najvyššia finančná pohoda je v Nemecku

Nemecko si udržiava najvyššiu pozíciu a to aj napriek pretrvávajúcim obmedzeniam hospodárskej aktivity v dôsledku Covid-19. Zdá sa, že stimulačné opatrenia a schémy ochrany pracovných miest[1] zabezpečili príjmy nemeckých domácností a umožnili spotrebiteľom naďalej platiť svoje účty včas. Nemeckí spotrebitelia sú známi svojim pragmatickým postojom k výdavkom a zameraním sa na úspory. Toto sa tiež odráža v poprednom umiestnení v pilieroch schopnosť platiť účtu a úspory do budúcna. Zdá sa však, že v oblasti finančnej gramotnosti by potrebovali pridať, tu medziročne poklesli o 9 miest.

[1] Zdroj: https://www.ft.com/content/52ef5bed-071f-47e5-937e-6dbdcabebde7

Slovensko je v celkovej finančnej pohode na 17. mieste z 24

Pilier schopnosť platiť účty: 20. miesto
Pilier úspory do budúcna: 16. miest
Pilier finančná gramotnosť: 19. miesto  

V roku 2020 sme zaznamenali pokles Slovenska o jedno miesto v celkovom hodnotení. Rastúce účty a pokles príjmov oslabili finančnú pohodu Slovákov. Úroveň stresu narastá. Výrazný problém nastal v disponibilných mesačných financiách.

Hrubý disponibilný príjem domácností počas krízy klesol: 44% uviedlo, že ich príjem klesol v dôsledku Covid-19 pričom európsky priemer je 35%. Tieto tlaky viedli k tomu, že Slovensko v uplynulom roku kleslo v schopnosti platiť účty o tri priečky.

V pilieroch úspory do budúcna a finančná gramotnosť zostáva umiestnenie nezmenené. Napriek tomu úroveň stresu naďalej narastá. Viac ako polovica spotrebiteľov (52%) súhlasí s tým, že rastúce účty majú negatívny vplyv na ich celkovú pohodu, čo je nad európskym priemerom 47%.

Ekonomická neistota inšpirovala spotrebiteľov, aby sa finančne začali viac vzdelávať

Prieskum ukazuje, že hospodárska neistota vedie k novému záujmu o zvyšovanie finančnej gramotnosti v celej Európe. Asi polovica európskych spotrebiteľov tvrdí, že zlepšenie finančného zabezpečenia sa od vypuknutia krízy stalo pre nich najvyššou prioritou a rovnaké je to aj na Slovensku.

Dokonca až 39% Slovákov sa začalo vzdelávať v oblasti financií, aby sa tak pripravili na hospodársku neistotu. Obľúbenou formou takéhoto vzdelávania je napr. čítanie finančných rubrík v novinách a časopisoch a počúvanie podcastov. Primárnym zdrojom finančného vzdelávania je internet a jeho význam medziročne stúpa.

Celkovo Slováci považujú svoje finančné vzdelanie za uspokojivé pre každodenné spravovanie svojich domácich financií. Komplexnejšie otázky však radšej zverujú do rúk odborníkom. Len 15% Slovákov priznáva, že sa orientuje vo financiách komplexne.

O Intrum Barometri finančnej pohody

Intrum Barometer finančnej pohody je nástroj na meranie a jednoduché porovnanie finančnej pohody európskych spotrebiteľov v 24 európskych krajinách. Barometer predstavuje celkové skóre finančnej pohody pre každú sledovanú krajinu. Ide o súhrnné hodnotenie, ktoré kombinuje hodnoty (1 – 10) za každý z troch pilierov. Zahrnuté sú aj výpočty, ktoré zohľadňujú kľúčové ukazovatele pre pomer dlhu k príjmu spotrebiteľov a miery požičaných peňazí na úhradu účtov. Osem z jedenástich ukazovateľov je založených na údajoch zozbieraných prostredníctvom prieskumu spotrebiteľov uskutočneného od 28. augusta do 5. októbra 2020. Zvyšné tri ukazovatele vychádzajú z údajov Eurostatu. Skóre pre každý pilier predstavuje priemerné skóre základných ukazovateľov. Celkové skóre finančnej pohody je priemerom primárnych troch pilierov. 24 krajín je zoradených zostupne a na základe skóre zaokrúhlených na dve desatinné miesta. V rámci každého piliera a v rámci celkového barometra sú váhy ukazovateľov a pilierov rovnaké.

Mohlo by vás tiež zaujímať