8 tipov ako ochrániť svoje dieťa pred dlhmi v dospelosti. 

Kedy je už neskoro začať s finančnou výchovou dieťaťa?

Čítať viac ›

Európske spoločnosti sa pripravujú na historickú krízu

Spoločnosť Intrum uverejnila úplnú správu o európskom platobnom správaní podnikov - European Payment Report 2020. Kompletnej správe predchádzalo špeciálne letné vydanie. V ňom sme sa zameriavali na následky a finančné dopady spôsobené pandémiou Covid-19. Výsledky ukazujú otrasené európske ekonomiky a rozvrátené obchodné procesy, ktoré v niektorých odvetviach viedli až k úplnému zastaveniu prevádzky.

Väčšina krajín potvrdzuje recesiu s dopadmi na včasné platby

Takmer 6 z 10 respondentov tvrdí, že paneurópska recesia bude počas nasledujúcich dvanásť mesiacov najväčšou výzvou, aby zákazníci dokázali uhradiť svoje záväzky včas.

V súčasnosti podniky realizujú kroky, aby sa pripravili na recesiu vyvolanú pandémiou. Nižšie výnosy oslabili hotovostný tok firiem a zvýšili tlak na ich odchádzajúce platby. Počiatočný dopad na európske platobné prostredie je naďalej dramatický. Slovensko patrí medzi prvé tri krajiny s najvýraznejšími dopadmi. Až 81% podnikov na Slovensku, t.j. drvivá väčšina si myslí, že Slovensko už je v recesii resp. bude do jedného roka,
tvrdí Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia.

Najviac prijímané opatrenia pri recesii

V reporte výrazne vystupujú tri opatrenia prijímané európskymi podnikmi. Ich záujmom je ochrániť svoje podnikanie a zvládnuť recesiu a hospodárske otrasy čo najlepšie. Tieto tri opatrenia sú najpopulárnejšie aj pre Slovensko: znižovať náklady; byť opatrnejší pri zadlžovaní sa; obmedziť nábor nových zamestnancov. Len pre zaujímavosť vlani plánovalo obmedziť nábor výrazne menej spoločností v celoeurópskom merítku (18%).

Tabuľka: Odpoveď na otázku - Zavedenie ktorého, ak vôbec nejakého, z nasledujúcich nových opatrení vo firme plánujete spustiť počas roku 2020 v prípade hospodárskeho poklesu?

Oneskorenie platieb sa zvyšuje

V celoeurópskom priemere 43% respondentov odhaduje riziko nárastu dlžníkov v najbližšom roku. Pritom 19% si myslí, že nárast bude výrazný. Na Slovensku je to riziko nižšie. Napriek tomu aj u nás likvidita podnikov klesá, čo zvyšuje tlak na podniky. Tie sú takto nútené hľadať alternatívne spôsoby, ako uvoľniť hotovosť. Odhadované oneskorenie voči dohodnutému dátumu splatnosti bolo v roku 2019 v B2B sektore 6 dní, aktuálne je to až 14 dní a to v celoeurópskom aj slovenskom meradle. Na Slovensku najneskôr platia subjekty pôsobiace vo verejnom a štátnom sektore.

Graf: Oneskorenie medzi ponúkanou dobou splatnosti a reálnou úhradou. Porovnanie odpovedí respondentov zo Slovenska a európskeho priemeru v troch základných segmentoch.

Takmer polovica (46%) európskych podnikov tvrdí, že zvyšujúce sa oneskorenie je skutočné riziko pre udržateľný rast ich podnikania. Na Slovensku je ten podiel ešte väčší (56%).

Meškajúce platby znižujú likviditu potrebnú pre podnikanie, čo je pre európskeho podniky značnou hrozbou. Pred krízou tak tvrdilo 35%, počas krízy až 51%.

Firmy prehodnocujú svoje platobné postupy, aby našli adekvátne riešenia. Napriek všetkému úsiliu sa doba medzi dohodnutou dobou splatnosti a reálnou úhradou predlžuje naprieč celou Európou. To vzbudzuje čoraz väčšie obavy, pretože podniky sú tlačené do zložitých finančných pozícií. Ak to zostane bez povšimnutia, môže sa stať, že európske spoločnosti budú potrebovať výrazne dlhší čas na finančné ozdravenie ako európske vlády predpokladali a Slovensko v tom nie je výnimkou,”
dopĺňa Musil.

Tieto odvetvia hlásia najvýraznejšie následky

Recesia sa poznačí na priemysle rôznymi spôsobmi. Spoločnosti začali akceptovať dlhšie doby splatnosti, ako by im vyhovovalo. Report ukazuje, že v európskom meradle meškajúce platby zasiahli najvýraznejšie sektor nehnuteľností a stavebníctva. 41% podnikov z tohto odvetvia tvrdí, že akceptovali dlhšie doby splatnosti požadované zákazníkmi  v snahe vyhnúť sa bankrotu. Celoeurópsky priemer je na úrovni 35%.

Na Slovensku k predĺženiu doby splatností pristúpila najmä oblasť energetiky a štátny a verejný sektor a to práve v snahe eliminovať riziko bankrotu. Z prieskumu sú však zrejmé rozdiely aj vo vnútri jednotlivých odvetví. Predlžovať doby splatnosti si môžu skôr dovoliť veľké podniky. Pristupujú k tomu napr. aj z dôvodu, aby sa vzťahy s ich zákazníkmi nenarušili,
ozrejmuje situáciu na Slovensku M. Musil.

Zároveň, ako sme už pred niekoľkými týždňami uverejnili, spoločnosti podnikajúce v oblasti ubytovania, stravovania a voľného času naďalej zápasia s rôznymi vládnymi obmedzeniami v celej Európe. V rámci tohto odvetvia 4 z 10 respondentov (42 %) tvrdia, že recesia bude mať vážny dopad na ich podnikanie - čo je najvyššia hodnota zo všetkých 11 priemyselných odvetví, ktoré v rámci prieskumu sledujeme. Stav tohto odvetvia na Slovensku je ešte alarmujúcejší. Až 62% podnikov z tohto sektora uvádza vážne dopady krízy na ich existenciu.