Komentár Martina Musila: Faktúra nie je faktúra. Je to úver, o ktorom neviete

Banka, ktorá by požičiava bez preverenia klienta, by neprežila ani rok. Dve tretiny slovenských firiem však robia presne to. Každý deň.

Nevolajú to úver. Volajú to faktúra s odloženou splatnosťou. Pritom je to to isté: Dodáte tovar dnes, peniaze uvidíte o mesiac či dva. Celý ten čas financujete prevádzku svojho odberateľa. Bez úroku, bez zabezpečenia a väčšinou bez toho, aby ste si ho preverili.

Firmy vedia, prečo to robia. Vzťah má prednosť pred obozretnosťou. 7 z 10 slovenských firiem za uplynulý rok dobrovoľne prijalo horšie platobné podmienky, než by im vyhovovalo. Nie pod tlakom, ale aby si udržali zákazníka.

Dvadsať dní, ktoré nikto neschválil

Slovenské B2B faktúry majú v priemere dohodnutú splatnosť 43 dní. Reálne sú zaplatené po 63 dňoch. 

Tých 20 dní navyše je bezplatný úver, ktorý dodávateľ poskytuje bez toho, aby si to uvedomil.

Tento rozdiel je dnes najväčší za posledných šesť rokov.

Ako to vyzerá v praxi? Stredná firma, dvaja-traja kľúčoví odberatelia tvoria väčšinu obratu. Roky platili presne na deň. Potom jeden z nich predĺži splatnosť o tri týždne. CFO si to všimne, ale nezavolá. Predsa kvôli jednému mesiacu pri osemročnom vzťahu. Nebude volať. O šesť týždňov na to sedí v sobotu ráno pri kuchynskom stole a rozhoduje sa, ktorému zo svojich dodávateľov dnes nezaplatí, aby zvládol uhradiť mzdy.

Reťaz, ktorá praská na najslabšom mieste

68 percent slovenských firiem priznáva, že platí neskoro, lebo im samým niekto neplatí včas. Avšak celkovo až tretina (32 %) firiem priznáva vážne problémy v súvislosti s touto druhotnou platobnou neschopnosťou. V Európe je v takomto stave 23 percent firiem. Slovensko zaostáva o deväť bodov voči priemeru. Niekto v tom reťazci raz zistí, že už nemá z čoho úverovať. Vtedy to praskne... a nie na tom najsilnejšom mieste...

Dôsledky vidno v celej ekonomike

62 percent slovenských firiem označuje infláciu za vážny problém - najviac v EÚ. A len 19 percent plánuje expanziu - najmenej v EÚ. Firma, ktorá nevie, kedy jej zaplatia traja najväčší klienti, si nemôže dovoliť investíciu so štvorročnou návratnosťou. Aj keď ju vidí. Aj keď ju chce. Aj keď ju potrebuje.

Priemerná slovenská firma trávi naháňaním vlastných peňazí deväť a pol hodiny týždenne. Takmer tretina firiem na tom stráca 10 až 20 hodín. A iba 4 percentá to zvládnu pod dve hodiny. To je pol pracovného úväzku, ktorý nikto neschválil a v žiadnom výkaze ho nenájdete.

Predvídateľnosť je nová mena

Dobrá správa pohľadávok sa nezačína, keď faktúra mešká. Začína pri nastavení podmienok, overení rizika a jasných pravidlách definovaných vopred. Firma nežije z toho, čo je na papieri. Žije z toho, čo príde načas.

Banky majú na vymáhanie celé oddelenia. 

Menšej firme stačia tri otázky pred každou väčšou faktúrou:

1. Komu požičiavam?
2. Koľko mu požičiavam naraz?
3. A čo urobím na druhý deň po splatnosti?

Kto si na ne vie odpovedať, má úverovú politiku, aj keď ju tak nevolá. Kto si na ne nevie odpovedať, úverovú politiku nemá, hoci by ju potreboval.

Férový partner znesie jasné podmienky. Ten, ktorý ich neznesie, vám tým niečo dôležité signalizuje.

Zamyslenie na záver:

Väčšina firiem sleduje, či im platia. Málokto sleduje, ako predvídateľne im platia tí, na ktorých sa najviac spoliehajú. To prvé je účtovníctvo. To druhé rozhoduje o tom, či firma dokáže rásť.

Viete dnes povedať, kedy vám traja najväčší odberatelia naozaj zaplatia? Nie kedy majú, ale kedy reálne zaplatia?