Zlepšené výsledky nie sú dôvodom na oslavu

Platobná disciplína Slovákov sa zlepšuje. 8 z 10 (81 %) spotrebiteľov platí svoje účty načas, čo je o 10-percentuálnych bodov viac ako vlani a jeden z najlepších výsledkov v Európe (3. miesto v rebríčku sledovaných krajín).

Za dobrými číslami sa skrýva nová finančná nerovnosť

Medziročne sa takmer strojnásobil počet osôb, ktoré majú problém splácať svoje dlhy (2025: 11 %; 2024: 4 %). 

Súčasne každý piaty Slovák (19 %) mešká s platbami, pričom viac ako polovica z nich (54 %) mešká pravidelne. Ide o desaťnásobný medziročný nárast opakovaných neplatičov a zároveň najhorší výsledok od roku 2019. 

Vnímame tu výrazné riziko, nakoľko práve tieto dve skupiny sa prepadávajú do čoraz hlbších problémov. 

Varovným znakom je aj príčina omeškaní

Kým ešte vlani väčšina súvisela so zábudlivosťou a nepozornosťou, dnes dominuje oveľa vážnejší dôvod – nedostatok financií. Tento problém uvádza 44 % Slovákov, čo je viac než dvojnásobný nárast oproti roku 2024 (19 %).

Znepokojujúce je aj to, že nedostatok peňazí zasahuje už aj ľudí s vyššími príjmami – tento dôvod priznalo až 41 % z nich, kým vlani to bolo len 15 %.

Index finančného hospodárenia (IFH)

Tento nástroj nehodnotí len zostatok na účte, ale komplexnú schopnosť čeliť ekonomickým šokom.

Analýza dát z prieskumu ECPR 2025 odhalila, že výška platu nie je hlavným indikátorom finančnej odolnosti. Index finančného hospodárenia (IFH) ukazuje, že priemerný Slovák dosahuje skóre 82,60 bodu zo 100, čo je tesne pod priemerom EÚ.

Index IFH rozdelil celú slovenskú populáciu do troch skupín:

• Zraniteľní (20 % populácie)
• Zvládajúci (60 % populácie)
• Odolní (20 % populácie)

Trauma z detstva formuje dospelého dlžníka

Jedným z najsilnejších zistení tohtoročného reportu je potvrdenie priamej súvislosti medzi finančnou výchovou v detstve a súčasnou schopnosťou splácať dlhy.

• Dedičstvo stresu: Takmer polovica (49 %) finančne zraniteľných Slovákov uvádza, že počas dospievania boli peniaze v domácnosti častým zdrojom hádok a stresu. U finančne odolných ľudí má túto skúsenosť len 16 %.

• Absencia vzdelania: Iba 13 % zraniteľných spotrebiteľov tvrdí, že dostali v škole kvalitné finančné vzdelanie a doma len 22 %. V skupine odolných je to viac ako dvojnásobok. 31 % uvádza dobré finančné vzdelanie v škole a až 50 % potvrdilo dobré základy v oblasti osobných financií od rodičov.

Slovenská stredná generácia prežíva trpký paradox

Hoci sú na vrchole kariéry, cítia sa finančne najhoršie

Aaž 71 % ľudí v strednom veku (tzv. Generácia X - ľudia vo veku cca 45 – 60 rokov) disponuje priemerným alebo nadpriemerným príjmom.

Napriek tomu v indexe finančnej pohody (IFH) končia poslední. Predbehli ich nielen draví Mileniáli, ktorí dominujú v zárobkoch, ale vďaka finančnej disciplíne aj dôchodcovia s výrazne nižšími penziami.

Príčinou je fenomén tzv. „sendvičovej generácie“. Nesú na pleciach enormnú zodpovednosť a reálne im zostáva málo finančnej slobody.