Iba polovica mladých Slovákov dokáže správne definovať finančné pojmy. Svoju finančnú gramotnosť preceňujú

Dnes štartuje každoročná iniciatíva European Money Week 2021 (22.-26.03.2021) na podporu finančného vzdelávania a to najmä u mladých ľudí. Tohto ročné aktivity sa konajú na pozadí turbulentného roka zasiahnutého pandémiou Covid-19. Z prieskumu spoločnosti Intrum vyplýva, že pandémia mala na úroveň finančnej gramotnosti jednotlivcov pozitívny vedľajší efekt.

Môžeme povedať, že kríza Covid-19, odštartovala v minulom roku revolúciu v osobnom finančnom vzdelávaní. Takmer polovica Európanov, Slovákov nevynímajúc, začala dávať na prvé miesto finančné zabezpečenie seba a svojej rodiny. Nie len že znížili a upravili svoje výdavky, ale začali výrazne viacej času investovať do svojho finančného vzdelania. Pandémia sa každého z nás osobne dotýka a pochopili sme, že zdravé financie sú teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým.
na vývoj situácie poukazuje Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia

Intrum je európsky líder v oblasti správy pohľadávok. Každý rok realizujeme celoeurópsky prieskum platobného správania spotrebiteľov (European Consumer Payment Report). Z najaktuálnejšieho prieskumu European Consumer Payment Report 2020 vyplýva niekoľko zaujímavých zistení týkajúcich sa finančnej gramotnosti.

  • Slováci sa považujú za finančne zdatných, no stále máme značné rezervy. Najmä mladí majú tendenciu sa preceňovať
  • Rozdiely vo finančnom vzdelaní medzi ženami a mužmi sú markantné
  • Internet je hlavným zdrojom vzdelávania sa vo financiách
  • Sociálne siete sú na vzostupe aj ako zdroj finančných informácií a to najmä u najmladších vekových kategórií

Finančná gramotnosť je schopnosť pochopiť, ako peniaze fungujú. Ide o súbor zručností a vedomostí, ktorými disponujeme na to, aby sme dokázali prijímať konštruktívne a efektívne finančné rozhodnutia. Znížené príjmy, neistota zamestnania a vyhliadky na globálnu recesiu znamenajú, že spotrebitelia potrebujú dnes viac ako kedykoľvek predtým kvalifikované poznatky na správu svojich financií.

Slováci sa považujú sa finančne zdatných, no stále máme značné rezervy. Najmä mladí majú tendenciu sa preceňovať

63% Slovákov potvrdilo, že sa cítia dostatočne vyzbrojení na to, aby sa dokázali postarať o svoj rozpočet, hoci pri komplexnejších finančných záležitostiach ako sú napr. investície na burze, či plánovanie dôchodku, sa potrebujú poradiť. Medziročne je to nárast zo 61%.

V tejto priemernej úrovni finančnej gramotnosti sme spolu s Lotyšskom na prvých dvoch priečkach zo všetkých 24 sledovaných európskych krajín. Európsky priemer je 50%.

Horšie je to už s komplexnejším finančným vzdelaním. Len 15% Slovákov tvrdí, že má vynikajúce vedomosti o financiách a orientuje sa vo finančných záležitostiach komplexne. A hoci je to medziročne nárast o 5 percentuálnych bodov, nachádzame sa na úplnom konci celoeurópskeho rebríčka. Európsky priemer je 27%. Na špici sú Švédi a Holanďania (41%).

Graf 1: Celoeurópsky prehľad respondentov, ktorí tvrdia „Mám vynikajúce vedomosti o financiách a orientujem sa v komplexných finančných záležitostiach“. Uvádzané sú podiely vo vnútri jednotlivých krajín.

Až 22% respondentov zo Slovenska nemá pocit, že by mali dostatočné vedomosti o financiách na to, aby dokázali uspokojivo spravovať svoje každodenné financie a často vyhľadávajú externú pomoc. Tu sa pohybujeme na úrovni európskeho priemeru (23%). Najhoršie na tom sú južanské krajiny, obzvlášť Taliansko (40%).

U mladších Slovákov (18-44 rokov) nachádzame najvyšší podiel jednak tých, ktorí si myslia, že majú excelentné finančné vzdelanie (priemer 18%), ale zároveň aj tých, ktorí majú nedostatočné vzdelanie a nedokážu správne riadiť svoje financie (priemer 24%). Seniori nad 65 rokov majú najvyšší podiel (70%) priemerne vzdelaných.

Hoci sa finančné vzdelanie na Slovensku medziročne zlepšilo, podiel tých, ktorý sa nedokážu adekvátne postarať o svoje financie je príliš vysoký. Preto je nevyhnutné, aby finančné inštitúcie naďalej prinášali iniciatívy pre podporu vzdelania v oblasti osobných financií, odporúčame dôrazne sa zamerať najmä na mladých ľudí. Prieskumom sme zistili, že najmä najmladší respondenti majú tendenciu nadhodnocovať svoje finančné schopnosti. Na jednej strane najviac z nich tvrdilo, že sa vo financiách vyznajú komplexne, na druhej strane, však dopadli v praktickom výpočte najhoršie. V Intrume zo všetkých zákazníkov, o ktorých sa staráme, evidujeme viac ako 40% takých, ktorí majú vážne medzery vo finančnej gramotnosti. Už tretí rok realizujeme projekt pozitívnej komunikácie. Našou snahou je aj takýmto ľuďom ukázať konkrétne možnosti, ktoré môžu využiť, aby sa zbavili svojich dlhov a naštartovali nový život. Aktívne počúvame, ukazujeme im nové možnosti a navrhujeme pre nich individuálne riešenia.
dopĺňa Martin Musil

Malá previerka základných finančných znalostí

Požiadali sme respondentov, aby vybrali výsledok k nasledovnému príkladu:

  • Ak by ste mali na sporiacom účte 200 € s ročnou úrokovou sadzbou 2 %, koľko by ste si na účte nasporili za päť rokov (za predpokladu, že ste na účet nevložili nové prostriedky a nič ste z neho nevybrali)?

Tento jednoduchý príklad dokázalo správne vyriešiť 67% Slovákov, čím sme sa spolu s Belgickom a UK umiestnili na 18.-20. mieste z celkových 24 (celkové poradie viď graf č. 2).

Prekvapením bolo, že hospodársky najvyspelejšie krajiny sa umiestňovali skôr na konci rebríčka. Najhorší výsledok v tejto otázke dosiahlo Nemecko (64%). Najlepšie Estónsko (78%).

Graf 2: Celoeurópsky prehľad respondentov, ktorí správne vyriešili finančný príklad.

Najmladší (18-21 rokov) sami seba považujú za najlepšie finančne vzdelaných. Až 20% z nich tvrdí, že sa vyznajú vo financiách komplexne. Vyššie uvedený príklad z tejto vekovej kategórie však dokázalo správne vypočítať najmenší podiel zo všetkých sledovaných vekových kategórií (61%). Najlepší výsledok dosiahla skupina 38-44 ročných (73%).

V čom však došlo k pomerne výraznému medziročnému zlepšeniu u Slovákov (zlepšenie o 8 percentuálnych bodov), je znalosť finančných termínov.

Respondenti mali správne priradiť definície k nasledujúcim pojmom:
- rozpočet, úverové skóre, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), pohyblivá úroková sadzba a inflácia.

V priemere dokázalo správne priradiť definíciu k pojmu 61%, čo je medziročné zlepšenie o 16%. Slováci najviac rozumejú pojmu rozpočet (2020: 73% správnych odpovedí, 2019: 67%) a najťažší bol pojem pohyblivá úroková sadzba (2020: 53%, 2019: 45%)

Aj tu sa opätovne potvrdilo preceňovanie svojich schopností u najmladších (18-21 rokov). V priemere iba 51% z nich dokázalo správne priradiť definíciu k pojmu. Najlepšie rozumeli pojmu inflácia (61% správnych priradení), najmenej pojmu pohyblivá úroková sadzba (41%).

Graf 3: Prehľad respondentov zo Slovenska podľa toho, ako ohodnotili svoju finančnú gramotnosť.

Ženy sami seba považujú za menej finančne vzdelané v porovnaní s tým, ako sa hodnotia muži

Až 28% Sloveniek tvrdí, že nemajú také finančné vzdelanie, aby sa dokázali riadne starať o každodenné financie, preto často vyhľadávajú rady. U mužov je to o 13 percent menej.

Za priemerne vzdelané vo financiách sa považuje 58% žien v porovnaní so 69% mužov.

Excelentné vzdelanie má 14% žien, muži o 3 percentá viac.

Graf 4: Porovnanie tvrdení žien a mužov zo Slovenska „Nemám pocit, že by som mal/-a dostatočné vedomosti o financiách na spravovanie svojich každodenných financií a často vyhľadávam externú pomoc.“

Toto sa potvrdilo aj výrazným rozdielom pri praktickom výpočte Slovákov. Správnu odpoveď uviedlo 60% žien, kým u mužov to bolo až 74%. V priemere 59% žien dokázalo priradiť správnu definíciu k finančnému pojmu, kým u mužov to bolo v priemere 64%.

Graf 5: Porovnanie žien a mužov zo Slovenska, ktorí mali správny výpočet praktického finančného príkladu.
Graf 6: Porovnanie žien a mužov zo Slovenska, ktorí správne priradili definície ku finančným pojmom. Uvedené sú priemerné hodnoty za všetkých 5 pojmov.

Online prostredie má narastajúci význam ako zdroj finančného vzdelávania

Finančné znalosti sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým. Prístup jednotlivcov k finančnému vzdelaniu a schopnosť prijímať rozumné finančné rozhodnutia budú kľúčové pre zvládnutie výziev, ktoré nám prináša pandémia Covid-19. Chýbajúce vzdelanie vo financiách sa snažíme získať novými spôsobmi.

Kľúčovým trendom posledných rokov, ktorý potvrdzujú aj výsledky nášho prieskumu, je zvyšujúca sa dôležitosť internetu v našom každodennom živote. Obmedzenia pandémie znamenali, že čoraz viac ľudí sa za posledných 12 mesiacov vzdelávalo práve prostredníctvom internetu. A to nie len v celoeurópskom merítku, ale aj na Slovensku a to vo všetkých vekových kategóriách.

Zlepšenie finančného zabezpečenia sa po vypuknutí pandémie stalo prioritou pre 46% Slovákov. A až 39% sa začalo výraznejšie vzdelávať v oblasti financií. Zdá sa, že sme pochopili, že my samotní sme zodpovední za svoje vlastné financie.

Internet je primárnym zdrojom pre získavanie informácií o osobných financiách pre 54% Slovákov. Za nimi sú rodičia (35%) a škola (33%).

Pri odpovedia na otázku Čo bolo počas vášho života vašim primárnym zdrojom vedomostí o financiách? sme zaznamenali najväčší medziročný nárast u sociálnych médií (4 percentuálne body) a internetu (2 percentuálne body). Naopak rodičia, ako zdroj finančného vzdelania poklesli najviac (o 6 percentuálnych bodov) spolu s bankami (4 percentuálne body).

Graf 7: Odpovede Slovákov na otázku: „Čo bolo počas vášho života vašim primárnym zdrojom vedomostí o financiách?

To, kde získavame finančné poznatky, záleží od pohlavia a veku

Internet je jednoznačne na prvom mieste u oboch pohlaví. Muži výrazne preferujú internet pred ostatnými zdrojmi. V živote žien sú však rodičia ešte stále značne dôležitým zdrojom finančných informácií, porovnateľným s internetom a to aj napriek tomu, že medziročne tu došlo k poklesu a to o 2 percentuálne body.

Banky sú veľmi dôležitých zdrojom finančného vzdelávania najmä pre staršie vekové skupiny (55 a viac), sú hneď na druhom miestne za internetom. Nezávislí finanční poradcovia sa tešia najväčšej obľube u vekovej kategórii 45 - 54 ročných.

Internet a sociálne médiá sú dôležitým zdrojom vzdelávania u mladých ľudí

Obzvlášť u najmladšej vekovej (18-21 rokov) kategórie zohrávajú internet a sociálne médiá dôležitú rolu vo vzdelávaní v oblasti financií. Sociálne médiá ako zdroj finančného vzdelávania zaznamenal u tejto vekovej kategórii enormný medziročný nárast a to až o 17 percentuálnych bodov.

Naopak veľmi poklesol význam rodičov ako finančného poradcu (až o 18 percentuálnych bodov) a to aj napriek tomu, že rodičia ustupujú od názoru, že prioritne škola je zodpovedná za finančné vzdelávanie detí a narastá podiel tých, ktorí sa snažia finančne vzdelávať svoje deti doma. Podľa najnovších výsledkov tak robí 9 z 10 rodičov (85%).

Tvrdenia spomínané v tejto tlačovej správe vychádzajú z výsledkov každoročného celoeurópskemu prieskumu realizovaného spoločnosťou Intrum, ktorého výsledky sú prezentované v  European Consumer Payment Reporte (Európsky spotrebiteľský platobný report - ECPR).