Pomôžu úspory obyvateľov naštartovať Slovenskú ekonomiku? 

Podiel tých, ktorí každý mesiac sporia, medziročne narástol na 82%.

Čítať viac ›

Pomôžu úspory obyvateľov naštartovať Slovenskú ekonomiku?

Spoločnosť Intrum porovnala dáta z prieskumu platobného správania spotrebiteľov z obdobia pred a počas krízy Covid-19. Na Slovensku je potenciál, že domácu ekonomiku pomôžu naštartovať úspory spotrebiteľov.

  • Podiel tých, ktorí každý mesiac sporia, medziročne narástol na 82%.
  • Stúpol podiel tých, ktorí si dokážu každý mesiac odložiť viac ako 20% svojho platu.
  • Finančnú rezervu vo výške 4 a viac mesačných platov potvrdilo 20% respondentov, čo je medziročný nárast o 3 percentuálne body.
  • 4 z 10 zmenili svoje preferencie v prospech podpory domácich podnikateľov.
Vychádzajúc z nášho prieskumu vidíme, že úspory a pôžičky u takmer tretiny Slovákov neboli pandémiou ovplyvnené. Počet sporiacich narástol. Ľudia sa stali zodpovednejšími a začali si vytvárať finančnú rezervu. Existuje predpoklad, že časť úspor ľudia po uvoľnení opatrení použijú na nákup chýbajúcich položiek a na odmenu pre seba vo forme menších nákupov, či už v reštauráciách alebo v iných službách. Mohlo by ísť o spojenie príjemného s užitočným, keďže ľudia sa začali viacej zaujímať o lokálnych podnikateľov. Či to však bude stačiť na podporu ekonomiky uvidíme. V prospech toho však hovoria aj naše interné analýzy. Zaznamenali sme značný nárast zákazníkov, ktorí majú záujem dať si svoje financie do poriadku a chcú sa vymaniť z dlhov.
približuje výsledky prieskumu Martin Musil, výkonný riaditeľ spoločnosti Intrum Slovakia

Slováci dokážu šetriť každý mesiac, odkladajú však nižšie sumy ako ostatné európske krajiny

Medziročne sa Slováci v úsporách mierne zlepšili. O 2 percentuálne body stúpol podiel tých, ktorí si odkladajú viac ako 20% z platu. Skupina tých, ktorí si nedokážu každý mesiac odkladať sa jemne zmenšila.

Podiel Slovákov, ktorí si každý mesiac sporia jemne narástol na 82%. Väčšina (54%) si dokáže odložiť každý mesiac do 10% zo svojho platu. Asi 15% Slovákov si odkladá 10-20% z platu a len 13% si dokáže usporiť každý mesiac viac ako 20% platu. Pritom z celkového počtu respondentov zo Slovenska uvádzalo 30%, že má priemerný príjem, 42% podpriemerný príjem a 19% nadpriemerný príjem.

Muži sú na tom v sporení lepšie ako ženy. Jednak si dokážu každý mesiac odkladať vyššiu sumu a vyšší podiel platu ako ženy, a na druhej strane len 16% mužov nesporí vôbec v porovnaní s 20% žien.

Graf 1: Odpovede respondentov prieskumu zo Slovenska na otázku:  V priemere aké percento svojho platu sporíte každý mesiac?
Graf 1: Odpovede respondentov prieskumu zo Slovenska na otázku: V priemere aké percento svojho platu sporíte každý mesiac?

Prieskum potvrdzuje, že o čo lepšie vzdelanie a vyšší príjem, o to lepšie si dokážu ľudia sporiť. Svoju rolu v možnosti sporiť zohráva aj fakt, či máme vlastné bývanie alebo žijeme v podnájme. Nájomníci si dokážu usporiť menej a až takmer tretina sporiť nedokáže. To či sme rodičmi alebo nie, sa tiež odráža na našej schopnosti každý mesiac si odkladať. Tí respondenti, ktorí majú deti, odkladajú skôr nižšie sumy ako bezdetní.

Následkom Covid-19 niektorí sporia viac. Dôvody sú rôzne. Istej časti sa zvýšil plat, niektorým klesli každodenné výdavky vzhľadom na reštrikcie (napr. na cestovanie a stravovanie sa mimo domu). Najvýraznejším dôvodom (59%) je snaha finančne sa zabezpečiť pred negatívnym dopadom krízy na vlastné príjmy.  51% tvrdí, že už nemajú taký záujem nakupovať nové veci, ako to bolo kedysi.

Graf 2: Porovnanie tých respondentov prieskumu, ktorí tvrdia,  že v priemere mesačne odkladajú viac ako 20% svojho príjmu.
Graf 2: Porovnanie tých respondentov prieskumu, ktorí tvrdia, že v priemere mesačne odkladajú viac ako 20% svojho príjmu.

Môžeme povedať, že Slováci dokážu šetriť každý mesiac, s odkladanou sumou však nie sú až tak spokojní. V porovnaní s ostatnými európskymi krajinami sporíme výrazne menej. Z celoeurópskeho pohľadu patríme medzi krajiny s najväčším podielom obyvateľov, ktorí dokážu šetriť len minimum (t.j. do 5% z platu). Hoci, u nás nedokáže šetriť každý mesiac asi 18% Slovákov, tento výsledok patrí medzi tie lepšie v rámci 24 sledovaných európskych krajín.

Najhoršie sú na tom s úsporami Gréci. Naši českí susedia držia prvenstvo v tom, že majú najnižší podiel tých, ktorí nesporia a najvyšší podiel tých, ktorí dokážu odložiť mesačne viac ako 20% z platu.

Väčšina Slovákov šetrí rovnako alebo viac ako predošlý rok

V porovnaní s predošlým rokom šetrí menej 47% respondentov. Takmer u polovici je to nezmenené (49%) a 7% šetrí dokonca viac. Sporiť viacej sa darilo najmä tým, ktorí zarábajú viacej.

Z pohľadu veku sú na tom lepšie najmladšia a najstaršia veková skupina. Až 12 - 16% mladých ľudí vo veku 18 až 37 rokov sporí aktuálne viac ako pred krízou a najmenšie výkyvy sú u seniorov nad 65 rokov, kde až u 64% nedošlo ku zmene v ich sporení.

Finančné zdravie Slovákov ešte kolíše

Zdá sa, že hoci sa na Slovensku do popredia dostali úspory pred konzumom a pôžičkami, ešte máme na čom pracovať, aby sme mohli povedať, že Slováci majú zdravé financie.

Tabuľka: Odpovede respondentov prieskumu zo Slovenska na otázku:  V prípade nečakaných udalostí (napr. oprava auta), koľko by ste dokázali zaplatiť  zo svojich úspor bez toho, aby ste sa zadlžili?
Tabuľka: Odpovede respondentov prieskumu zo Slovenska na otázku: V prípade nečakaných udalostí (napr. oprava auta), koľko by ste dokázali zaplatiť zo svojich úspor bez toho, aby ste sa zadlžili?

V prípade neočakávaných výdavkov by totiž takmer tretina Slovákov nedokázala zaplatiť nečakané výdavky ani vo výške svojho jednomesačného platu. Táto skupina obyvateľov sa medziročne posilnila z 28% na 32%.

Polovica Slovákov (49%) by dokázala uhradiť 1-3 mesačné platy a 20% respondentov tvrdí, že by vedeli uhradiť výdavok vo výške 4 a viac mesačných platov. To je medziročné zlepšenie o 3 percentuálne body.

Vďaka kríze Covid-19 si ľudia začali tiež viac uvedomovať okamžitý negatívny vplyv, ktorý má pokles výnosov na niektoré podniky (napr. v sektore reštaurácií a hotelierstva) a v dôsledku krízy sa u 4 z 10 zmenili preferencie a skôr podporia miestne podniky ako to bolo pred krízou.

O prieskume - European Consumer Payment Report 2020 (ECPR 2020)

Tvrdenia spomínané v tejto tlačovej správe vychádzajú z výsledkov každoročného celoeurópskemu prieskumu realizovaného spoločnosťou Intrum, ktorého výsledky sú prezentované v European Consumer Payment Reporte (Európsky spotrebiteľský platobný report - ECPR). Zozbierali sme údaje od spotrebiteľov v 24 európskych krajinách s cieľom získať podrobnejší prehľad o ich každodennom živote; o ich výdavkoch a ich schopnosti riadiť svoje domáce financie na mesačnej báze. Tento rok sa celkovo prieskumu zúčastnilo 24 198 respondentov, z toho 1000 Slovákov. Zber údajov sa uskutočnil v mesiacoch august až október 2020.