Budeme bez hotovosti už o 2 roky? 

Slovenské firmy tomu neveria.

Čítať viac ›

Budeme bez hotovosti už o 2 roky?

Rozsah využívania elektronických možností platieb v jednotlivých krajinách samozrejme variuje a medziročne sa zvyšuje. Rovnako sa líšia aj názory spoločností na to, kedy ich krajina prejde plne na bezhotovostné platby. Až tretina firiem v Bosne a Hercegovine a v Chorvátsku si myslí, že sa tak stane v ich krajine už do 2 rokov. Na Slovensku je to inak, rovnaký názor zdieľajú 2% spoločností.

Z dlhodobejšieho horizontu je to ešte zaujímavejšie. Polovica európskych spoločností si myslí, že do 10 rokov budeme mať bezhotovostnú spoločnosť a polovica sa myslí, že sa tak nikdy nestane. Hoci predsa len tých, ktorí si myslia, že hotovosť má stále svoju budúcnosť, je o 4% menej ako zástancov bezhotovostnej spoločnosti. Najväčší podiel tých, ktorí si myslia, že u nich nastane bezhotovostná spoločnosť už v priebehu dvoch rokov je práve v Bosne a Hercegovine a v Chorvátsku.

Severské krajiny skôr inklinujú k bezhotovostnej spoločnosti, kým východná Európa si viacej myslí, že sa tak nestane. Ale rozdiel je len 8% bodov. Rozdiely v odpovediach závisia aj od veľkosti spoločnosti. V celoeurópskom priemer veľké a nadnárodné korporácie skôr predpokladajú nástup bezhotovostnej spoločnosti (60% do piatich rokov) ako malé a stredné podniky (48%). Na Slovensku je to naopak. Menšie podniky majú skôr tendenciu predpokladať spoločnosť bez hotovosti, ale v oboch prípadoch väčšina z nich nepredpokladá, že by k tomu naozaj došlo.

Graf znázorňuje všetky odpovede za všetky sledované krajiny na otázku: Kedy sa podľa Vás stane vaša krajina bezhotovostnou?

Slovenskí podnikatelia neveria, že v blízkej budúcnosti nastane bezhotovostná spoločnosť.

Slovenskí podnikatelia neveria, že v blízkej budúcnosti nastane bezhotovostná spoločnosť. Až 71% tvrdí, že sa tak nikdy nestane. Ale máme tu aj 12% firiem, ktoré si myslia, že sa tak stane v priebehu 5 rokov. Podobné výsledky sme zaznamenali aj pre jednotlivé krajiny bývalej V4 a Rakúska. Jedine Poľsko trochu viac inklinuje k bezhotovostnej spoločnosti, ale aj tam je to stále viac ako polovica firiem (55%), ktoré vôbec nepredpokladajú nástup spoločnosti bez hotovosti.

Recesia a bezhotovostná spoločnosť idú ruka v ruke.

Prieskum odhalil istú závislosť medzi názormi respondentov, ktorí inklinujú k bezhotovostnej spoločnosti a nastávajúcou recesiou. Zdá sa, akoby recesia a bezhotovostná spoločnosť išli ruka v ruke. Až na tri výnimky (Dánsko, Írsko a Srbsko) vo všetkých sledovaných krajinách platí, že o čo viac respondentov si myslí, že ich krajina už je v recesii alebo recesia u nich nastane v priebehu dvoch rokov, o to viacej si ich aj myslí, že v ich krajine nastane bezhotovostná spoločnosť.

Obdobne to platí aj v súvislosti s výškou ročných odpísaných príjmov, ktoré môžu indikovať hospodársky pokles. Krajiny s najvyšším podielom nevymožiteľných pohľadávok (Rumunsko 6,4%, Bosna a Hercegovina 5% a Grécko 4,1%) v pomere k ich ročnému obratu majú aj najväčší podiel respondentov, ktorí tvrdia, že sú v recesii a tých, ktorí tvrdia, že u nich nastane bezhotovostná spoločnosť (Grécko 67%, Rumunsko 63% a Bosna a Hercegovina 57%).

Výnimkou je v tomto prípade napr. Švédsko, ktoré patrí medzi krajiny s najnižším podielom odpísaných pohľadávok (1%). Avšak až 59% švédskych firiem si myslí, že u nich nastane recesia do 2 rokov a aj rovnaký podiel očakáva bezhotovostnú spoločnosť do 10 rokov. Švédsko je krajina s veľmi vyspelým trhom správy pohľadávok. Toto však celkovo platí o severských krajinách, kde  spoločnosti postupujú pohľadávky na vymáhanie profesionálnym inkasným agentúram už po 30 až 38 dňoch, čo výrazne zvyšuje šancu na ich úhradu.

Graf znázorňuje porovnanie odpovedí v jednotlivých európskych krajinách - vzťah medzi odpísaným ročným obratom, nástupom recesie a bezhotovostnej spoločnosti. *Pozn. pri Taliansku nie je k dispozícii údaj o výške odpísaných ročných príjmoch.

Krajiny východnej Európy tvrdia, že bezhotovostná spoločnosť prináša so sebou zvýšené riziko kybernetických útokov.

Spoločnosť Intrum zaujímal názor respondentov, ako vnímajú následky bezhotovostnej spoločnosti v jednotlivých oblastiach ich podnikania. V priemere si polovica firiem myslí, že by to nemalo žiaden vplyv na ich podnikanie. Jedinou oblasťou, kde sme zaznamenali vysoké riziko je oblasť kyber útokov. 53% firiem si myslí, že by boli vystavené vyššiemu vplyvu kybernetických útokov.

V bezhotovostnej spoločnosti sa konzumuje menej? Zákazníci preferujú cash?

Aj tu zaznamenávame rozdiely medzi jednotlivými krajinami. Kým v Bosne a Hercegovine si až 67% firiem myslí, že bezhotovostná spoločnosť by priniesla zníženie spotreby. A dokonca až 78% si myslí, že by došlo u nich ku strate zákazníkov.

Naopak severské krajiny si myslia, že by to nemalo žiaden resp. len minimálny vplyv na spotrebu zákazníkov. Prekvapením je Nemecko. Takmer polovica nemeckých firiem, si myslí, že bezhotovostná spoločnosť by výrazne ovplyvnila spotrebu a priniesla by pokles konzumácie tovarov a služieb. 41% vníma možnosť straty zákazníkov.

Väčšina slovenských firiem si myslí, že by to na tieto oblasti vplyv nemalo.

Informácie použité v tejto tlačovej správe vychádzajú z Európskeho platobného reportu 2019.


Mohlo by vás tiež zaujímať